Pane, Ty ktorého moc sa linie naprieč krajom šírym,
vyslyš správu odo mňa veru naliehavú.
I dostalo sa do uší mojich, že vojsko barbarské zhliadli na hraniciach panstva Nášho, na východ vraj šíky nesmierne tiahli sa poľom.
Cieľ len jediný vybrať si voje pohanské mohli, keď však spravodlivosti som vernosť prisahal, vydávam sa teda na výpravu novú.
Tak ako i bojovníkov ďalších, isto z najudatnejších, zvolávam i Teba, gróf Richard Norris, k obrane hradu Plaveckého, odvekého panstva rodu Tvojho!
Ako isto vieš, hrad Plavecký sotva týždeň cesty od hraníc leží a špehovia moji vracajú sa len so správami neutešenými, že nepriateľ veru z ostra mašíruje -
už teraz v sobotu, októbra deviateho by ich meče na hrad mali dorážať začať. Preto správa moja frišká iba je a v chvíli poslednej ju k Tebe vysielam.
Veď neraz sme spoločne v šíku jedinom spolu s bojovníkmi Sira Báthőryho, kotrého tiež povolať som dal,
nepriateľa k úteku zbabelému dohnali i viem teda, že ni v dňoch dnešných neľahkých bázeň diabolská kroky Tvoje nezneistí.
Posla vyšli so správou pre mňa schystanou, či vlajka Tvoja opäť pripojí sa k vlajke Našej.